Ako sa v človeku nestráca človek? - imigranti a chaos okolo nich

Autor: Kristína Kubovská | 27.6.2015 o 11:54 | Karma článku: 4,71 | Prečítané:  255x

V dnešnej dobe je ťažké nestať sa príliš ovplyvneným. Imigranti a ich migrácia cez celú šírku a aj dĺžku Eurázijskej panvy je v dnešných dňoch naozaj horúcou témou frekventovane rozoberanou zo všetkých strán a pohľadov.

Dovoľte mi teda vyjadriť sa k tejto téme mojím názorom. Odborný a profesionálny názor sa môže samozrejme diametrálne odlišovať od toho ktorý dnes s Vami zdieľam ja, ale práve o diferencovaných pohľadoch blogový svet práve je, no nie?  

Utečenci z krajín Blízkeho a krajín subsaharskej Afriky prinášajú zo svojich domovov rozvírených vojnou kúsok svojej domoviny so sebou. A tým myslím ruch a paniku, ktoré iba svojou existenciou medzi nami ako vírus rozširujú. 

Najväčšiu časť imigrantskej masy tvoria pôvodní obyvatelia Sýrie a cudziari z Eritrejského štátu. Nájdu sa medzi nimi v menšej časti aj ľudia z Afganistanu a krajín patriacim k jedným z najchudobnejších na svete, krajín v Afrike pod saharou. Ľudia z tohto kusu Zeme trpia hladom , nedostatkom vody, sú to práve tí,  ktorých sa všetky charitatívne a dobrovoľnícke skupiny snažia podporiť oslovovaním nás ako v médiách tak i obchodných centrách. Patria k nim tie deti, ktorých podvyživené telíčka s trčiacimi rebrami a chorobami nafúknutými bruchami vidíte na všetkých tých obrázkoch na Facebooku. 

Eritrejský štát , teda Eritrea je zas štátom nedemokratickým , bez ústavy , žijú tam ľudia bez práv. Prezident je volený 150 členným parlamentom ktorý je volený bohvie ako. Telefonická komunikácia v domácnostiach je pre občanov iba akousi futuristickou predstavou pre nich nereálnou. AK sa niekto chce dostať k internetu a VIE čo internet vôbec je, musí putovať do hlavného mesta (púšťou) k ceste ( z 4100 kilometrov dlhých ciest tvoria spevnené povrchy iba 21% a o asfalte môžu snívať až na okrajoch hlavného mesta) , stopnúť si nejaký kamión a nechať sa zaviesť do jednej z internetových kaviarní. Ak chcú pravdivé informácie o svete tak sa môžu rovno vrátiť späť na svoju časť púšte pretože štát blokuje väčšinu reálnych a oči otvárajúcich internetových dát.

Čo sa týka Sýrie, je známe , že v nej prebieha vojna spolu s Irakom a nie každý mladý chlap si v nej chce nechať odstreliť hlavu. 

Imigranti z týchto krajín teda nemajú zrovna ideálne podmienky na existenciu. Žiadne právo na život, ako sa hovorí. Niečo ako keď sme my , Slováci, a ostatní obyvatelia krajín východnej Európy vo veľkých počtoch odchádzali počas ,,zlatých" komunistických časoch do vyspelejších krajín sveta s vidinou lepších vyhliadok na slobodné bytie. S tým, že nám nad hlavou nelietali bomby.

Takto to znie všetko veľmi smutne a žiaľ, je to tak. Európania a najmä Slováci, ktorým masy imigrantov hrozia najmenej, si búchajú do hrude ako veľký národnostniari a vlastenci, pričom väčšina z nich sa vlastne veľmi národnostniarsky ani nesnažila zapojiť do volieb. Ale aby sem prišli cudzinci?! A ešte k tomu čierni?! A ešte k tomu všetkému strašnému moslimovia?! No tak to nie, vráťte sa odkiaľ ste prišli. Nie každý štát sa veru môže pochváliť pochodom holých hláv proti týmto nešťastným imigrantom. V počte okolo 750 hláv na náš celý štát. To, že do Talianska a Grécka putujú desaťtisíce už nevidíme.

Samozrejme platí čím väčší počet, tým väčšia sila. Úmernosť platí aj v tomto prípade a môžeme to vidieť na ich nevhodnom správaní a výtržníctve. Ale čo sa týka Slovenska, ich sila by prenesmierne klesla. A možno by svoj príchod veľmi rýchlo prehodnotili, súdiac podľa nášho prístupu k nim. Veď práve z okolia utrpenia a útlaku sa snažili tak urputne ujsť a tu ich čaká to isté len v bielom. S tým rozdielom, že tu im teda tie bomby nad hlavami lietať nebudú. 

Čo týmto chcem povedať, je dobre. Chápem. Nie sme zvyknutí na iné náboženstvá a vidíme , čoho sú na našom malom území menšiny sídliace tu už dlhšiu dobu schopné. Ale možno tí imigranti vôbec nie sú takí zlí ako je nám predostreté. Veď kúsok od Viedne je pre nich vybudovaný azyl. A nikto z obyvateľov sa na nich ani slovkom nesťažuje. Sú slušní, nerobia hluk ani zlobu. Sú len iní. Vzhľadom a náboženstvom. Možno by sa Slovensko ich príchodom stalo miestom medzinárodným a otvoreným aj iným skupinám turistov vďaka eventuálnym budúcim výstavbám mešít a iných náboženských chrámov. 

Človek si nevyberie, kde sa narodí. Páčilo by sa nám , keby tie spomínané bomby lietali nad našimi hlavami? Keby pre nás vidina víkendu doma s rodinou, surfovanie na internete alebo obyčajné pozeranie filmu znamenalo niečo nedostupné a nemožné? Myslím, že nie. Človek si naozaj nevyberie podmienky na život. Ale svojím konaním ich môže zmeniť. Tak im v tom chudákom toľko nebráňme, dajme im aspoň šancu a otvorme sa aj novým veciam, v rámci bezpečnosti a slušného správania. Možno to vôbec nebude také tragické.

PS: Týmto článkom som nemala v mienke nikoho uraziť. Ani holohlavých našincov, ani starých dobrých komunistov. Mier. 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?